Viac peňazí pre Bratislavský kraj

Autor: Daniel Krajcer | 17.10.2013 o 12:05 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  957x

Nedostatok peňazí je problémom, ktorý trápi všetky samosprávy. Odvoz odpadkov, krajšie námestia a ulice, viac cyklotrás, lepšie fungovanie nemocníc, či cesty bez výtlkov – to všetko sú príklady činností, ktoré občanom zo svojich daňových príjmov poskytujú mestá, obce, niektoré aj župa. Kvalita verejných služieb by sa mala stať ústrednou témou debát s ktorýmkoľvek voleným politickým predstaviteľom. Ako ale zabezpečiť kvalitnejšie služby, ak takmer všetci volení predstavitelia ako jedným hlasom plačú, že peňazí nie je dosť?

Slovensko už dávno stratilo výhodu krajiny s najnižším daňovým zaťažením. Uvažovať preto o zvyšovaní akýchkoľvek daní by žiaden normálny a zodpovedný politik nemohol.

Eurofondy tiež nie sú žiadnou skutočnou spásou, skôr lákadlom pre silnú korupciu. Zároveň, zvlášť pre Bratislavský kraj, nie sú liekom, keďže sú oveľa ťažšie dostupné.

Na druhej strane, ich neexistencia nemôže byť vydávaná za dôvod havarijných stavov, hoci sa to súčasné vedenie župy snaží tvrdiť – veď napríklad magistrát mesta Bratislava nemá k eurofondom o nič ľahší prístup, no napriek tomu (podľa informácii od mojich kolegov, mestských poslancov z hnutia NOVA) neskúšal obchádzať pravidlá verejného obstarávania „havarijnými stavmi“ za posledné roky ani raz.

Hlavným zdrojom peňazí na lepšie verejné služby by mali byť úspory vo fungovaní úradov. O tomto by sa dali popísať tony papiera, zvlášť v prípade bratislavskej župy.

Osobne som presvedčený, že z presne pomenovaných úspor na predražených službách a zákazkách na Úrade Bratislavského samosprávneho kraja by som dokázal za štyri roky naštartovať vybudovanie novej oddychovej zóny LIDO, opraviť výtlky na všetkých cestách (vrátane mestských), sfunkčniť osobnú dopravu po Dunaji, a spustiť výstavbu nových zariadení pre seniorov. A to bez ohľadu na to, s ktorým z posledných dvoch volebných období župného vládnutia by sme porovnávali.

Okrem lepšieho a hospodárnejšieho nakladania s verejnými prostriedkami (ktoré je prioritou číslo jedna) je namieste diskutovať i o spravodlivejšom prerozdeľovaní existujúcich podielových daní. Zvlášť v prípade obcí a mestských častí v Bratislavskom kraji sa stretávame s problémom obyvateľov, ktorí síce žijú v danej lokalite, ale nemajú tam prihlásený trvalý pobyt.

V skutočnosti sa niet čomu čudovať. Ak ste niekedy menili svoj trvalý pobyt, viete dobre, aká je s tým spojená oštara. Nestačí sa len prihlásiť na mestskom či miestnom úrade – potrebujete nový občiansky preukaz z polície, prehlásiť sa vo všetkých poisťovniach, v bankách, na daňovom úrade, vybaviť si nový technický preukaz na auto... Nikomu, kto si váži svoj čas, sa do takej byrokratickej tortúry nechce.

Nevraviac o ďalších dôvodoch, prečo sa mnohým ľuďom neoplatí meniť si trvalý pobyt - napríklad lepšia škôlka vo väčšom meste, kde bývali predtým, neochota meniť sídlo svojej firmy, či plán vrátiť sa neskôr do svojho pôvodného bydliska.

Mesto, jeho časť, obec, či kraj sú však povinné poskytovať verejné služby všetkým občanom bez ohľadu na to, či je v ich sídle prihlásený na trvalý pobyt, alebo nie. Všetky činnosti, ako napríklad verejné osvetlenie, odpratávanie snehu, údržba ciest, kosenie trávy, sa nedajú robiť len pre obyvateľov s trvalým pobytom.

Nastal preto čas zamyslieť sa nad tým, ako získať dodatočné zdroje do Bratislavského kraja tak, aby príjem pre samosprávne rozpočty reflektoval skutočný počet obyvateľov, a nielen tých s trvalým pobytom. Je to predsa otázka elementárnej spravodlivosti a nevyžaduje si žiadne zvyšovanie existujúcich daňových sadzieb.

Zmeniť túto situáciu môže Ministerstvo financií, zmenou vzorca pre prerozdelenie, alebo poslanci slovenského parlamentu, vytvorením pozitívnej motivácie pre občanov a odstránením byrokracie. Dosiaľ sa však nikto z nich nemal k činu.

Župan, ako „krajský minister“, môže byť tiež iniciátorom rokovaní o takejto zmene. A preto bude spravodlivejšie prerozdeľovanie výnosu z dane z príjmu fyzických osôb jednou z tých agend môjho programu, na ktoré sa v prípade svojho zvolenia zameriam.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?