3 mýty o odluke cirkví od štátu

Autor: Daniel Krajcer | 25.2.2015 o 13:05 | Karma článku: 13,00 | Prečítané:  10528x

V poslednom období sa objavilo niekoľko mýtov o odluke cirkví od štátu na Slovensku. Keďže som princípy finančného modelu odluky predstavil ešte ako minister kultúry, aspoň tri najväčšie mýty o nemožnosti odluky cirkví od štátu chcem vyvrátiť v tomto článku.

article_photo


Mýtus prvý: Finančná odluka cirkví od štátu nie je možná kvôli Vatikánskej zmluve

Nielen niektorí internetoví diskutéri, ale dokonca aj súčasné vedenie ministerstva kultúry tvrdia, že odluku cirkví od štátu nie je na Slovensku možné presadiť, pretože nám v tom bráni znenie Základnej zmluvy so Svätou stolicou.

To však nie je pravda.

Financovanie cirkví na Slovensku je upravené starým komunistickým zákonom ešte z roku 1949 – čo určite nemôže tešiť ani samotné cirkvi. Znenie tohto zákona a jeho úprava je plne v moci slovenského parlamentu.

Aj samotná Vatikánska zmluva sa vo svojom texte niekoľkokrát odvoláva na našu vnútroštátnu legislatívu, napríklad aj v oblasti sociálnej či školstva. O celkovom financovaní cirkví sa v zmluve píše len v článku 20, a to takto:

„Zmluvné strany uzavrú osobitnú medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení Katolíckej cirkvi.“

Keďže takúto osobitnú zmluvu zatiaľ Slovensko neuzavrelo, neexistujú žiadne konkrétne záväzky, ktoré by nám bránili meniť aktuálny právny model financovania cirkví.

Základná Vatikánska zmluva pritom nestanovuje ani čas, dokedy by Slovensko takúto osobitnú zmluvu malo prijať, a ani obsah, ktorého by sme sa mali povinne držať.

Mýtus, že prijatiu finančnej odluky cirkví od štátu na Slovensku bráni Vatikánska zmluva, je teda nepravdivý. Niektorí politici ho využívajú buď z neznalosti, alebo čisto so zámerom blokovať snahu o presadenie odluky.

Samozrejme, to neznamená, že by sme sa mali do odluky cirkví od štátu pustiť bezhlavo. Ideálny, a v podmienkach Slovenska asi jediný presaditeľný, je model, ktorý bude výsledkom kompromisu a spoločnej dohody, a to aj s cirkvami.

 

Mýtus druhý: Odluka cirkví od štátu nie je možná, lebo štát nemá na cirkevné reštitúcie

Aj v tomto prípade ide len o úplne falošný argument.

Na rozdiel od niektorých iných krajín už totiž na Slovensku cirkevné reštitúcie prebehli. Išlo pritom o pomerne náročný a dlhý proces, ktorý sa uzavrel prijatím zákona v roku 2005.

Ešte dôležitejšie je však v tomto kontexte uznesenie č. 1551, ktoré po prijatí tohto zákona v roku 2005 schválil parlament, a znie nasledovne:

„Národná rada Slovenskej republiky (...) vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým veciam považuje proces reštitúcií majetku cirkví a náboženských spoločností za uzavretý.

Toto uznesenie navrhol vtedajší poslanec František Mikloško a bolo definitívnou – zároveň i spravodlivou - bodkou za procesom cirkevných reštitúcií na Slovensku.

Za toto uznesenie hlasovalo 85 poslancov, vrátane drvivej väčšiny vtedajších poslancov za KDH a za stranu Smer.

František Mikloško zároveň k tejto téme v parlamente dodal:

Toto uznesenie som konzultoval pre mňa s jednou z najväčších autorít katolíckej cirkvi, ktorá povedala, že áno, nemôžeme vytvoriť ani dojem o tom, že ak už niečo dostaneme, znovu chceme ďalej. Proste chceme veci uzavrieť, aby sme mohli normálne existovať. Toto uznesenie som smeroval, oznámil som, že dám také uznesenie aj smerom k evanjelickej cirkvi, jej vrcholným orgánom a nebolo spochybnené.

Problematika cirkevných reštitúcií je teda na Slovensku uzavretá a ani pri odluke cirkví od štátu neexistuje žiaden dôvod, prečo by sa mala znovu otvárať.

 

Mýtus tretí: Odluku nechcú samotné cirkvi

Pri preukázaní nepravdivosti tohto mýtu budem vychádzať z vlastných skúseností.

Téma odluky cirkví od štátu nie je novou témou, ktorú by som vyťahoval len pred voľbami. Naopak. Venujem sa jej už päť rokov, odkedy som vstúpil do politiky.

Absolvoval som viacero rokovaní s najvyššími predstaviteľmi cirkví na Slovensku. Či ako minister, alebo ako poslanec. Oficiálnych, aj neoficiálnych. Musím povedať, že ani na jednom z nich nikdy nezaznelo z úst niektorého predstaviteľa cirkví jasné nie odluke.

Princípy návrhu odluky cirkví od štátu, ktorý dnes presadzuje Slovenská občianska koalícia (SKOK!), som predstavil zástupcom všetkých 18 registrovaných cirkví ešte ako minister kultúry, pred štyrmi rokmi. Ani raz sa nestalo, že by s nimi predstaviteľ niektorej z cirkví vyjadril zásadný nesúhlas.

Prijatie odluky cirkví od štátu podporuje aj väčšina obyvateľov Slovenskej republiky. Práve odluka je možným receptom na spoločenské zmierenie po turbulentnom a kontroverznom referende, ktorého konanie viaceré cirkvi otvorene podporovali.

Samozrejme, táto téma nesmie padnúť do rúk populistom, ktorí sa z nej budú snažiť vytĺkať len politický kapitál. Ak chceme odluku naozaj presadiť, musíme sa zhodnúť na modeli, ktorý bude výsledkom dohody a spoločného kompromisu. Presne taký model nájdete na našej stránke www.odluka.sk, kde ho môžete podporiť i podpisom elektronickej petície.

Odluka cirkví od štátu bola jednou z dvanástich hlavných požiadaviek VPN a študentov počas novembra 1989. Odvtedy už prešlo vyše 25 rokov, a naozaj nastal čas, aby sme sa pohli ďalej. Veď dokonca i v susednom Poľsku už podobný model odluky prijali pred dvoma rokmi.

Preto sa budem aj naďalej snažiť získavať spoločenskú a politickú podporu na jej presadenie – a pokračovať aj v rokovaniach s cirkvami a s tretím sektorom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?